Chlapec z východu, dievča zo západu

Zoznamkový skepticizmus

Priznám sa, že ja ako nezadaný mladík, túžiaci po niekom, koho by som mohol milovať celým svojím srdcom a naopak, byť niekým rovnako milovaný, som po takejto informácii o kresťanskej zoznamke začal zvažovať môj skepticizmus voči zoznámeniu sa cez internet. Predstava, že je tam možno nejaké milé, pekné, dobré dievča, ktoré navyše vyznáva rovnaké hodnoty ako ja, ma čoraz viac lákala si takúto možnosť preveriť. Dalo sa tiež predpokladať, že nosí v sebe podobnú túžbu po láske ako aj ja – t. j. túži po skutočnom láskyplnom vzťahu, ktorý nebude len akousi zábavkou. Po nejakom čase, keď som vo svojom vnútri bojoval so zoznamkovým skepticizmom, došiel som k záveru, že až keď to skúsim, môžem vyvodiť závery o pravdivosti mojich myšlienok a postojov k podobným zoznamkám.

Jej profil ho doslova chytil za srdce

Keď som prvý krát vstupoval na pôdu katRande, mojím cieľom bolo iba akési presondovanie terénu. Chcel som vedieť, ako katRande vlastne funguje, na akých princípoch je postavené a hlavne, či sa tam niekde vôbec nachádza nejaká dievčina, ktorá by ma naozaj zaujala, hoci len trošku a zároveň, ktorú by som aj ja sám aspoň trošku zaujal. Nepamätám si to úplne do detailov, ale zdá sa mi, že pokiaľ som nebol zaregistrovaný, tak som to sondovanie terénu nemohol vykonať a tak som sa zaregistroval. Po úspešnej registrácií som sa už mohol naplno vydať na moju výskumnú misiu. Keďže som nemal zaplatené členstvo, tak som vidieť fotky ostatných členov len rozmazane. Ako som si začal prezerať a čítať profily ženského spektra zoznamky, hneď medzi prvými bol profil, ktorý ma doslova chytil za srdce. Samozrejme, že som mal prirodzenú túžbu vidieť ako vyzerajú všetky tie ženy, ktoré sú na zoznamke. Ale pri prečítaní tohto výnimočného profilu som túžil vidieť iba tú jednu jedinú. Jej slová ma natoľko zaujali, že moja zvedavosť ako vyzerá práve ona sa stala neuhasiteľnou. Stále som sa však snažil držať nohami na zemi. Veď som si prečítal len nejaký profil cudzej ženy, ktorú nepoznám a ani len netuším ako vyzerá a odkiaľ je. Vedel som len, že je približne 250 kilometrov ďaleko a to bola asi jediná vec, ktorá ma na jej profile nepotešila. Pozrel som si aj ďalšie profily, ale tento neobyčajný profil sa mi mimoriadne vryl do pamäti a veľmi ma zaujal. Na to, aby som mohol vidieť fotku tohto tajomného dievčaťa, o ktorom som bol presvedčený, že takéto neobyčajné slová môžu patriť iba neobyčajnej žene, musel som si zaplatiť členstvo. A opäť začal vo mne vnútorný boj, či nie som náhodou len príliš naivný a pod., preto som sa stále zdráhal zaplatiť si členstvo; samozrejme ešte stále pretrvávali zvyšky môjho zoznamkového skepticizmu. No to neznáme dievča mi však nedalo spávať a to ani ešte len netušilo, že vôbec existujem.  

Najkrajšia zo všetkých

Ak si k tomu prirátam fakt, že som netušil ako vyzerá a že vlastne okrem jej zopár myšlienok a vyjadrení v jej profile vlastne nemám poňatia kto to naozaj je, pripadal som si tak trochu ako naivný blázon, čo koniec koncov bolo odjakživa blízke mojej povahe, na čo som neraz doplatil. Zvedavosť po tejto neznámej žene, ktorá na mňa z toho mála čo som o nej vedel, pôsobila tak výnimočne a neobyčajne, bola jedného dňa na nevydržanie a ja som sa odhodlal zaplatiť si členstvo a napísať jej. Samozrejme, bol som veľmi zvedavý na jej fotku. Viem, že to najdôležitejšie na človeku je jeho srdce, ale predsa len pre to, aby to mohla byť aj moja potenciálna partnerka, veľmi som si želal, aby sa mi aspoň trošku páčila aj fyzicky. Po aktivovaní členstva som si ju plný očakávaní vyhľadal a takmer som padol na zadok. Na tej fotke bola prekrásna. Čo bolo zaujímavé, nielen jej profil ma zaujal najviac, ale aj jej fotka sa mi zdala najkrajšia zo všetkých. Bolo jasné, že sa mi neskutočne páči a veľmi som ju túžil spoznať bližšie. Čo však bolo potrebné zistiť je to, či sa aj mne podarí zaujať ju aspoň na toľko aby sa so mnou stretla. A potom, ak by som ju zaujal, či si vôbec budeme rozumieť. Všetko sa mi zdalo príliš krásne na to, aby som v tom videl nejakú svetlú budúcnosť.  

Správy boli niekedy dlhé, inokedy ešte dlhšie

To, či budem u mojej vyvolenej aj ja jej vyvolený, vyvolávalo u mňa mierne obavy. Zdalo sa mi to príliš naivné, príliš veľká náhoda, že by to všetko malo do seba zapadnúť hneď na prvý krát, na prvý pokus. Prvý krát som jej napísal a pri tlačidle odoslať som zrejme dlhšie váhal. Napísal som to dobre? Nie som príliš odvážny? Alebo nie som trápny? Veľmi som ju chcel zaujať aspoň z polovice tak, ako ona mňa. Odoslal som jej prvú správu a čakal. Čakal som 5 dní, pričom som si začal myslieť, že už sa mi neozve a snažil som sa s tým nejako zmieriť. Veď ak by sa mi chcela ozvať, urobí tak najneskôr do dvoch dní, myslel som si. Nádej zdá sa zhasla. Aj keď som čiastočne s tým počítal, že ju nemusím zaujať, to sklamanie bolo cítiť. O 5 dní mi však prišla notifikácia na email, že na katrande mám správu. Ako zmyslov zbavený som sa rýchlosťou blesku prihlásil na katrande a prečítal si vytúženú správu. Zdalo sa, že som jej celkom po chuti a to ma tešilo. Začali sme si vymieňať prvé správy. Správy boli niekedy dlhé, inokedy ešte dlhšie. Čakanie na jej správu sa mi hneď od začiatku stalo tou najočakávanejšou udalosťou dňa. Postupne som sa o nej dozvedal mnoho ďalších pekných, či zaujímavých vecí.  

Týždenne som cestoval takmer 300 km

Takmer na deň presne o mesiac od mojej prvej správy sme si dohodli prvé stretnutie. V správach sme si rozumeli, aj keď musím priznať, boli zo dve situácie, kedy sme sa nepochopili správne, čo spočiatku trošku vrhalo zlý tieň do mojich krásnych predstáv, no nikdy som nečakal, že všetko bude ideálne. Od nášho prvého stretnutia už prešiel nejaký ten čas a dnes mám vedľa seba niekoho, bez koho si už momentálne neviem predstaviť svoj život. Naše prvé stretnutie odštartovalo mnoho ďalších stretnutí, spoločne strávených chvíľ a kopu nových zážitkov. Tie stretnutia neboli len také hocijaké. Každé jedno stretnutie bolo pre mňa a teraz už môžem tvrdiť, že nielen pre mňa krásnym časom, ktorý v sebe nesie jedinečné okamihy obohatené o mnoho kúzelných momentov. Áno, tá diaľka čo nás delila, to pekne komplikovala. Nebolo to jednoduché, každý týždeň popri svojich povinnostiach prekonávať necelých 300 km, ale rozhodne nám to stálo za to. A aj možno vďaka tomu nám bol ten čas strávený jeden vedľa druhého tak vzácny a neoceniteľný. To žieňa s neobyčajným profilom z internetovej zoznamky sa pre mňa stávalo čoraz viac neobyčajné a výnimočné. Až nadišiel deň, kedy som si pred ňou pokľakol a pozval ju tak k spoločnému životu.  

Deň čo deň, je krajšia

Tá krásna dievka, dnes už moja manželka, mi padla do oka už v momente, keď som ju ešte ani len nepoznal a ona netušila, že vôbec existujem. A realita, ktorá prišla spolu s ňou, je ešte krajšia. Ako mi napísala večer pred naším prvým stretkom: „Ak to výjde, bude to zázrak“ – a hľa, na moje počudovanie, zázraky sa stále dejú. A tak sa chlapec z východu spoznal s dievčaťom zo západu. Zuzanka sa pre mňa stala niekým, komu túžim darovať všetku lásku sveta, nech to stojí, čo to stojí. Deň čo deň, sa mi zdá krajšia a krajšia a myslím to smrteľne vážne. (A tu chcem len pripomenúť, že už pri prvej reakcii na jej profil a fotku, som padal na zadok.) Vďaka nej sa stal môj svet omnoho krajším miestom, preto sa aj ja snažím byť tým najlepším pre ňu. Uzavretím manželstva sme urobili prvý krôčik cez štartovaciu čiaru nášho spoločného života. Cieľ je jasný, hoci cesta je z väčšej časti tajomstvom. Sme však odhodlaní každý jeden deň napredovať v láske aj napriek zakopnutiam.

Janko

Všetky úspešné príbehy