Zn.: Existuje vôbec taký?

Príbeh Petra a Lucie

Lucia: Keď som mala 18, snívala som o tom, že sa v roku 2000, vydám. Budem mať 28 rokov, budem zrelá dospelá žena, pekný okrúhly rok... dobre sa to bude pamätať ... No, keď som mala 26 a stále som s nikým ešte nechodila, začala ma chytať panika, že to nestihnem. Dala som si inzerát: "Som ochotná robiť doživotne spoločnosť sympatickému VŠ/26-33 r./nad 170cm so živou vierou, láskou k prírode, turistike, cestovaniu, jazykom, počítaču a životu vôbec. (Keby vedel ešte tancovať, hrať na gitare a pracovať s mládežou, tak neni o čom.) Zn.: Existuje vôbec taký?" 

Neverila som veľmi, že by sa niekto hneď ozval na takéto prehnané požiadavky. Ale prichádzali postupne nejaké odozvy i povzbudenia. Písala som si postupne so 6 - 7 mladíkmi. S niektorými som sa aj stretla (asi s dvoma či troma), ale skončilo to len jedným stretnutím či už z jeho alebo z mojej strany – nepreskočila iskra. Po viac ako pol roku som to zabalila ... z toho nič nebude. A zrazu sa ozval jeden, ktorý študoval doktorát v susednej krajine a touto formou hľadal vážnu známosť.

Peter: po niekoľkých dlhých platonických vzťahoch a s túžbou nájsť si partnerku z rodného  Slovenska som sa pustil prezerať inzeráty na internete. Zaujala ma jedna kresťanská zoznamka a osobitne jeden inzerát (viď vyššie), ktorý ma vyprovokoval k odpovedi: „Všetko čo požaduješ, mám.“

Veď to aj bola takmer pravda. Veľmi som ju chcel spoznať. A samozrejme aj ona sa chcela o mne presvedčiť. Stretli sme sa po mesiaci každodenného písania emailov, kde sme si už veľa o sebe prezradili. Svoje vysnívané predstavy o tom druhom musel každý z nás trošku korigovať, ale v komunikácii i v osobných názoroch a hodnotách sme si boli veľmi blízki. Bolo milé, že sme sa už vyše pol roka modlili za svojho budúceho životného partnera rovnakú modlitbu k sv. Rafaelovi. Čoskoro prišla zaľúbenosť, spoločná „dovolenka“ na Svetových dňoch mládeže, kde sme sa lepšie spoznali (boli sme takmer dva týždne stále spolu).

Po takomto spoznaní sa aj v ťažších podmienkach nastalo vyjasnenie si, či to myslíme už navždy.

Lucia: A tak v závere letných prázdnin roku 2000 prišlo požiadanie o ruku; o dva mesiace sme oznámili v našich rodinách, že sa po Vianociach chceme zasnúbiť. Po zásnubách sme pomaly začali plánovať svadbu. Keďže sme boli od seba vzdialení takmer 300km, naďalej sme komunikovali hlavne cez internet, občas telefonicky a randili sme len počas víkendov, aj to nie každý víkend. Dôležité bolo, že sme po sebe túžili a svadba v lete 2001 bola vyvrcholením nášho „hľadania“.  Toto leto to bude 14 rokov, čo sme spolu. Máme 4 krásne Bohom požehnané deti a vždy, keď sa aj načas „zatiahnu mračná“, vieme, že slnko opäť vyjde.

Zobraziť všetky novinky