Ahoj nezadaný/á !

Voláme sa Braňo a Katka, a takýto bol náš príbeh lásky ...

Našim príbehom lásky by sme Ťa chceli povzbudiť vo vytrvalosti v hľadaní životného partnera, upozorniť na vnímavosť svojho vnútra, cez ktoré ti Pán našepkáva, za kým máš ísť  a dodať ti odvahy, aby si na tieto volania vedel/a odpovedať konkrétnymi skutkami.

Braňo:

Raz pri nedeľnom rozdávaní Eucharistie som sa pýtal Pána Ježiša „Čomu mám zasvätiť svoj život?“ Po skončení rozdávania Eucharistie miestny kňaz čítal oznamy, kde informoval veriacich o blížiacej sa Duchovnej obnove s názvom „Hľadanie životného partnera s Božou pomocou“, ktorú organizovalo KatRande pod duchovným vedením pátra Ivana Barusa v Marianke. Hneď som sa pýtal Pána Ježiša či toto je odpoveď na moju otázku... Po niekoľkých dňoch uvažovania a uhasenia môjho vnútorného rozrušenia som sa rozhodol prihlásiť sa. O mojom prihlásení som nikomu nepovedal aj napriek vyzvedačkám mojich priateľov, ktorým som v ten víkend chýbal.  

Katka:

V jeden deň prišiel email so zaujímavou ponukou – Duchovná obnova s názvom „Hľadanie životného partnera s Božou pomocou“. Vravím si: „Hm, to znie zaujímavo, idem do toho!“ Nahovorila som aj ďalšie 2 kamošky, ktoré prekvapujúco súhlasili. A tak sme sa tam v daný víkend vybrali s tým, že veď keď si tam aj mužov nenájdeme, aspoň riadne duchovne načerpáme :-) 

Braňo:

Po príchode do Marianky a ubytovaní sa, som sa šiel pomodliť do baziliky. Je zaujímavé, že v čase modlitby mi prišla myšlienka dať sľub Panne Márii, že keď si tu nájdem životnú partnerku, obetujem našej Nebeskej mame 100 EUR. Po krátkom zvážení som svoju myšlienku potvrdil sľubom. Keď som išiel z kostola do pútnického domu, zbadal som 3 dievčiny, ktoré som poznal z našich fašiangových zábav v dedine. V tom momente moje utajenie zaniklo a musel som čeliť zvedavej otázke: „Čo tu ty robíš?“ aj keď bolo asi všetkým zúčastneným jasné, prečo tam všetci sme.  Prvý večer duchovnej obnovy som vnímal veľmi zvláštne, lebo v priebehu 3 hodín som sa zoznámil asi s 30 dievčatami a na konci už som nevedel ako sa volá prvá. Cítil som sa tu veľmi nesvoj a kládol som si otázku: „Čo tu ja robím?“ Na ďalší deň som si povedal, že sa tu musím zúčastniť programu a rozprávať sa s rôznymi ľuďmi, aby mi čas prešiel rýchlejšie. Pred odchodom na spoločnú túru sme sa stretli všetci pred pútnickým domom a ja som stál v mužskej skupinke a pozeral som sa po okolí, kde mi zrazu padli oči na Katku, ktorá sedela v slnečných okuliaroch na lavičke a mal som pocit akoby pozerala na mňa. V tom momente akoby som počul vo svojom vnútri hlas: „Choď za ňou“. Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé a tak som túru strávil v prítomnosti Katky a jej dvoch kamošiek. Počas celej túry som sa s ňou (s nimi) rozprával, počúval, pozoroval, analyzoval, ...  Ich životné príbehy boli pre mňa veľmi pozoruhodné.  

Katka:

Po príchode do Marianky sme sa s kamoškami šli rovno zaregistrovať a boli sme celkom prekvapené z toľkého množstva ľudí, ktorí tam prichádzali. Medzi nimi si kamoška všimla aj Braňa zo spomínaných fašiangových zábav. Úprimne povedané,  jeho by som tam teda vôbec nečakala. Neskôr v ten večer bol spoločný zoznamovací program vo väčších skupinách, ktorý som si ja celkom užila, aj keď množstvo ľudí, ktorých som narýchlo spoznala v tak krátkom čase, bolo ozaj neúrekom.

V sobotné ráno sa šlo na už spomínanú túru, počas ktorej bola možnosť baviť sa s rôznymi ľuďmi. My 3 kamošky sme šli spolu, no a ako nás míňali iní ľudia, pridal sa aj Braňo. Pamätám si, že som sa práve modlila desiatok ruženca, ktorý som chcela dokončiť a tak som mu len naznačila, že sa domodlím a môžeme sa rozprávať (neskôr, počas nášho spoznávania sa, mi prezradil, že tento moment naňho urobil dobrý dojem). Zvyšok túry sme potom všetci strávili v zaujímavých rozhovoroch napriek tomu, že tam nebola žiadna náklonnosť ani počiatočné očarenie. Proste fajn čas, ktorý pokračoval po návrate do pútnického domu duchovnou obnovou (pre mňa na vysokej úrovni). Neskôr sme sa všetci modlili ruženec, pri ktorom sa jeden z desiatkov išiel zrazu predmodlievať Braňo. Musím povedať, že toto zasa zapôsobilo na mňa.  

Braňo:

V nedeľu v deň odchodu som sa chcel s dievčatami rozlúčiť a poďakovať sa im za spoločne strávený čas, no nevedel som ich nikde nájsť. Ponáhľal som sa domov a vo svojom vnútri som sa rozhodol, že sa s nimi rozlúčim cez skupinovú FB správu. Tak som ešte v ten deň aj urobil. Zaujímavé pre mňa bolo, že som tých pár dní potom mal vnútorný nepokoj ohľadom Katky, ktorý sa mi podarilo utíšiť súkromnou správou a nadviazal som tak na zdvorilostné ,,pozvanie na kávu“ z minulosti, ktoré sme v blízkej budúcnosti aj uskutočnili.  

Katka:

Skupinová správa od Braňa nás všetky 3 milo prekvapila a vraveli sme si „fíha, aký slušný ten Braňo je, že nám tak pekne na rozlúčku napísal“. No aké bolo moje prekvapenie keď jedna správa prišla neskôr len mne. Povedala som si, veď za stretko nič nedám, pokecáme a uvidí sa...  

Braňo + Katka: Tak sme sa stretli raz, dvakrát, trikrát... a takto sme sa spoznávali 2 mesiace. Po tomto čase sme sa rozhodli spolu chodiť. 9 mesiacov nato sme sa zasnúbili a 13. januára 2018  sme našu lásku spečatili sviatosťou manželstva.

Na záver nášho príbehu lásky, by sme sa chceli touto cestou ešte poďakovať KatRande i pátrovi Barusovi, vďaka ktorým sme sa my dvaja ,,stretli“ a popriať im veľa síl i povzbudivých momentov v ich zmysluplnej práci.

Zobraziť všetky novinky