Som hanblivý, ale liečim sa

Vždy som bol hanblivý introvert, ale nejako zvlášť mi to nevadilo, lebo som mal okolo seba rodičov a kamarátov, ktorí za mňa povedali a vybavili všetko, čo som potreboval.

Na strednej škole som bol pozorovateľom prvých lások mojich spolužiakov, na vysokej som niekedy závidel kamarátom pekné dievčatá.

Medzi mnou a ženským svetom bola bariéra, ktorú som nevedel prekonať. Tlčúce srdce, spotené ruky a trasúci sa hlas vždy ukončili moje trápne snaženia.

Po skončení vysokej som si našiel dobrú prácu, voľný čas som trávil s kamarátmi, ale v mojom živote niekto chýbal.

Nedávno sa ma kamarát, slobodný ako ja opýtal, či s ním pôjdem na speed dating katRande. Nevedel som o speed datingu takmer nič, mal som len matnú predstavu z filmov, ale chcel som podporiť kamaráta a tak som išiel.

Celý deň D som bol nervózny, a štyri krát som zmenil svoje rozhodnutie z idem na nejdem. Nakoniec som sa prekonal a neľutoval som. Na začiatku speed datingu sa objavili moje klasické symptómy, ale už pri treťom zoznámení zo mňa opadla tréma a ďalších sedem rozhovorov som si už užíval a cítil sa úplne prirodzene.

Ak by ste sa ma opýtali, či som sa zoznámil so ženou môjho života, povedal by som „nie“. Na speed datingu mi vyšla zhoda s dvoma dievčatami, aj sme sa potom stretli, ale lásku svojho života som stretol až o tri mesiace neskôr.

Vďaka speed datingu som však zistil, že viem komunikovať so ženami a prekonať svoju hanblivosť. Na kamarátovej oslave narodením som oslovil Veroniku, s ktorou sme prerozprávali celý večer a našli veľa spoločného...

Už je to pár týždňov,  čo je mojou snúbenicou. A hoci som stále hanblivý, liečim sa.  

Svedectvo z rozprávania Petra  

Zobraziť všetky novinky