Veľkonočná púť katRande do Medžugoria
V tomto roku sme prvý krát organizovali púť slobodných do Medžugoria.
Viedla ho sprievodkyňa Katka a duchovný sprievodcom bol Matúš Reiner, kaplán z Domčeka Anky Kolesárovej z Pavloviec nad Uhom.
Po ceste do Medžugoria sme sa zastavili v mestečku Vepric, na Makarskej riviére. Malé údolie je považované za chorvátske Lurdy.
V Medžugorí nás privítalo príjemné prostredie, s ubytovaní blízko kostola svätého Jakuba, s výdatnou a veľmi chutnou stravou, domácej pani.
Náš program v Medžugorí určovalo slávenie sviatkov Veľkej noci, v ktorom bola tradícia trochu rozdielna od slovenskej – napr. márne sme na Veľký piatok hľadali Ježišov hrob, ale inak všetko prebiehalo ako u nás doma. Večerné duchovné obrady začínali svätými ružencami, a mali sme možnosť vybrať si medzi preplneným kostolom sv. Jakuba, sledovaním sv. omše na veľkoplošnej obrazovke vonku alebo v vo veľkej sále, kde bol dostatok miest aj na sedenie.
V Medžugorí bolo v čase Veľkej noci veľa pútnikov, ale ani zďaleka nie toľko, ako ich býva v letných mesiacoch. Všetkých nás spájala rovnakú túžba prežiť tajomstvá ukrižovania a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Všetci, okrem domácich sme mali slúchadlá na počúvanie prekladu liturgie (vysoko kvalitný preklad) a fascinujúce bolo počúvať liturgické odpovede v rozličných jazykoch.
Do nášho medžugorského programu sme zaradili stretnutia a svedectvá členov z komunity Cenakolo, počúvanie príbehu Gorana a Katky, či návštevu na zámku u Patrica a Nency.
Putovali sme miesto zjavení Kráľovnej Pokoja – Podrbdo (niektorí účastníci aj niekoľkokrát za deň) a symbolicky sme prežívali krížovú cestu s Ježišom Kristom a horu Križevac. V menších či väčších skupinkách, osamote, ráno, poobede či o pól noci. Boli sme pútnikmi, ale aj spoločenstvom. Všetko v slobode.
V nedeľu sme navštívili mesto Mostar, ktoré je označované ako historická perla Balkánu, ale aj zmesou kultúr a náboženstiev. Má však za sebou krvavú históriu, ktorej stopy sú dodnes viditeľné.
V pondelok sme boli svedkami posolstva Panny Márie, jednej z vizionárok – Mirijane.
No a poniektorí muži, nezabudli ani na pondelkovú tradíciu (hoci pohanskú) polievania a šibania. Dievčatá určite nezabudnú na hlavne na Filipa, ktorý vytrvalo sediac na zábradlí balkóna trpezlivo čakal na svoje „obete“.
Čo dodať na záver? Asi len toľko, že sa už teraz veľmi tešíme na budúcoročnú púť slobodných do Medžugoria.
Fotografie z púte si môžete pozrieť na našej fb stránke katRande
Zobraziť všetky novinky